Nový výskum naznačuje, že ľudská činnosť za posledných 50 rokov znížila populáciu zvierat o 70 percent. Niektoré druhy boli v posledných rokoch obzvlášť zraniteľné. Čítajte ďalej a zistite, prečo Svetový fond na ochranu prírody hovorí, že „svetlá blikajú na červeno“ o úbytku voľne žijúcich živočíchov, ktoré oblasti zaznamenali najväčší pokles a prečo má zmena ekosystému veľké dôsledky pre ľudí.
sníva o tom, že vás doma okradnú
1
Červené upozornenie na organizačné problémy
Globálna populácia voľne žijúcich živočíchov klesla od roku 1970 do roku 2018 v priemere o 69 percent, podľa Svetového fondu na ochranu prírody vo Veľkej Británii, ktorého správa o živej planéte sa vydáva každé dva roky. Pred dvoma rokmi bol pokles 68 percent. Pred štyrmi rokmi to bolo 60 percent. Celková strata je ekvivalentom zmiznutia ľudskej populácie v Európe, Amerike, Afrike, Oceánii a Číne, uvádza správa. Ľudia spôsobili úpadok nadmerným rozvojom a odlesňovaním, čo viedlo k strate prirodzených biotopov zvierat a znečisteniu. A dôsledky nepocítia len zvieratá – odstránenie týchto prirodzených biotopov by mohlo zmariť úsilie v boji proti klimatickým zmenám. 'Svetlá blikajú na červeno,' uviedla organizácia.
2
Oblasť s najväčším poklesom
Index živých planét monitoruje zmeny vo voľnej prírode na celom svete a zhromažďuje správy o 32 000 populáciách 5 230 živočíšnych druhov. Najväčší pokles voľne žijúcich živočíchov zaznamenala Južná Amerika – populácia zvierat sa za pol storočia znížila o 94 percent, keďže biologicky bohaté oblasti ako Amazónia boli zničené ľudským vývojom. 'Táto správa nám hovorí, že najhoršie poklesy sú v regióne Latinskej Ameriky, kde sa nachádza najväčší dažďový prales na svete, Amazónia,' povedala Tanya Steele, výkonná riaditeľka WWF-UK. 'Miera odlesňovania sa tam zrýchľuje a zbavuje tento jedinečný ekosystém nielen stromov, ale aj voľne žijúcich živočíchov, ktoré na nich závisia, a schopnosti Amazónie pôsobiť ako jeden z našich najväčších spojencov v boji proti klimatickým zmenám.'
3
A čo USA?
čo nerobiť, keď si prechladnutý
V správe sa uvádza, že druhy voľne žijúcich živočíchov klesli o 20 percent v Severnej Amerike a o 18 percent v Európe. Ale to nie je dobrá správa: Nižšie čísla sú spôsobené tým, že veľká časť prírodného prostredia v týchto oblastiach už bola využitá. Inde vo svete sa počet voľne žijúcich živočíchov znížil o 66 percent v Afrike a o 55 percent v Ázii a Tichomorí. ae0fcc31ae342fd3a1346ebb1f342fcb
narodený 21. decembra
4
Najviac postihnuté druhy
Najviac boli zasiahnuté druhy na báze vody. Takmer 1 400 druhov sladkovodných rýb, plazov a obojživelníkov sa znížilo v priemere o 83 percent.
5
Svetoví lídri „chýbajú v akcii“
'Pre nás najväčším problémom nie sú len čísla,' povedal Steele. 'Je to fakt, že neexistuje absolútne žiadna akcia - svetoví lídri chýbajú v akcii.' 'Napriek vede, katastrofickým prognózam, vášnivým prejavom a sľubom, horiacim lesom, ponoreným krajinám, rekordným teplotám a vysídleným miliónom ľudí, svetoví lídri naďalej sedia a sledujú, ako nám svet horí pred očami,' dodala. 'Klimatické a prírodné krízy, ich osudy sú prepojené, nie sú nejakou vzdialenou hrozbou, ktorú naši vnuci vyriešia pomocou technológie, ktorá sa ešte len objaví.' V decembri sa má takmer 200 krajín stretnúť v Montreale na samite OSN o biodiverzite s cieľom stanoviť nové ciele na zastavenie úbytku voľne žijúcich živočíchov do roku 2030. Žiadny z cieľov stanovených na rok 2020 nebol splnený.
Michael Martin Michael Martin je spisovateľ a editor so sídlom v New Yorku, ktorého obsah o zdraví a životnom štýle bol publikovaný aj na Beachbody a Openfit. Prispievajúci spisovateľ pre Eat This, Not That!, bol publikovaný aj v New Yorku, Architectural Digest, Interview a mnohých ďalších. Čítať viac
