Sú to dve z prvých slov, ktoré sa naučíme, a dve, ktoré najčastejšie používame v prvých rokoch života. Nabitý významom, ktorý je pre každú osobu jedinečný, ale pre každého univerzálny, variácie slov mama a ocko môže byť najdený v mnohých jazykoch, siahať späť storočia, ak nie tisícročia. Ale presne také staré sú tie konkrétne slová? A prečo vlastne voláme nimi svojich rodičov?
Podľa Carrie Gillonovej, spoluzakladateľky spoločnosti Quick Brown Fox Consulting , ktorý je držiteľom titulu Ph.D. v lingvistike a spoluorganizuje lingvistický podcast Vokálne hranolky „Presné slovo„ mama “je vo veľkej schéme vecí vlastne pomerne nové. Prvé zdokumentované použitie sa datuje iba do roku 1867. Predtým by sme povedali „mama“ (datovaná do roku 1844), alebo ak sa vrátite ešte ďalej, „mama“ (ktorá bola prvýkrát použitá v 70. rokoch 15. storočia). .
„Ale„ mama “alebo jej ekvivalent siaha veľmi dlho späť (4500 pred n. L.) A nie je isté, ako ďaleko sa„ otec “dostane (minimálne do roku 1500 pred n. L.),“ Hovorí.
Gillon vysvetľuje, že „mamma“ je to, čo lingvisti nazývajú „duplikovanie“ (alebo zdvojnásobenie) z indoeurópskeho, predchodcu alebo koreňového jazyka pre angličtinu, gréčtinu, sanskrt a ďalšie. (Bol to bežný jazyk od asi 4 500 p. N. L. Do asi 2 500 p. N. L.) Preto spoločný pôvod „mamy“ nájdeme v starodávnych aj moderných jazykoch v celej Európe, na Strednom východe i mimo nej. Napríklad grécke slovo pre matku je „mamme“, zatiaľ čo v latinčine je to „mamma“. Perzština, ruština, litovčina aj francúzština hovoria „mama“, zatiaľ čo waleský používa slovo „mam“.
To znamená, že veľa neindoeurópskych jazykov má slová, ktoré sa podobajú týmto „ma-“ slovám, od hinduistických „māṁ“ po kórejské „mo“, „Takže sa to možno vracia ďalej,“ navrhuje Gillon. „Ale nie všetky jazyky používajú tento formulár, takže nie je univerzálny. Veľmi, veľmi bežné - možno dokonca takmer univerzálne - ale nie univerzálne. “
Zatiaľ čo prvé známe použitie „otca“ je asi 1 500 p. N. L., Gillon tvrdí, že podobne ako „mama“ je pravdepodobne oveľa starší. Opäť existujú formy v mnohých indoeurópskych jazykoch, ako napríklad gréčtina („tata“), sanskrt („tatah“), írčina („daid“) a velština („tad“). „Pre„ otca “môžu existovať ďalšie slová, ktoré v týchto jazykoch nepoznám,“ zdôrazňuje Gillon. 'A je skutočne nejasné, aký je univerzálny otec alebo ako ďaleko to zachádza.'
modré duchovné zviera sojka
Predpokladá sa, že tieto slová vyrastajú zo skutočnosti, že bez ohľadu na to, kde na svete sú, deti majú tendenciu robiť podobné bľabotavé zvuky ako začnú rozprávať - zvyčajne používajú mäkšie spoluhlásky produkované perami, ako napr B , P a M , takže slová ako „baba“, „papa“ a „mama“ sú typické skoré „protějšky“.
Jazykovedec Roman Jakobson uviedol že deti vydávajú zvuky pre „mamu“ ako „slabý šelest“ počas dojčenia, čo by mohlo vysvetľovať, prečo existuje taká podobnosť aj medzi krajinami a kultúrami s niečím iným spoločným.
„Je to pravdepodobné, aj keď trochu vtipné,“ hovorí Gillon. „Pretože je to jeden z prvých zvukov, ktoré sa naučíme, a vydávame ich počas dojčenia, je to možno prvá slovná vec, ktorú povieme, a rodičia na celom svete a v čase to premenia na jedno zo slov pre matku. Špekulatívne, ale možné. “
Ak chcete objaviť úžasnejšie tajomstvá o tom, ako žiť svoj najlepší život, kliknite tu aby ste nás sledovali na Instagrame!
